ŠTÁTY SVETA
Slovensko a NATO
O NATO
Oficiálny názov organizácie:
Organizácia Severoatlantickej zmluvy (North Atlantic Treaty Organization - NATO - Oficiálna webová stránka NATO)
Sídlo, dátum vzniku:
NATO Headquarters,
1110 Brusel,
Belgicko
NATO vzniklo podpisom Severoatlantickej zmluvy 4. apríla 1949, označovanej tiež ako Washingtonská zmluva.
Hlavné ciele NATO:
NATO je obrannou alianciou založenou v súlade s článkom č.51 Charty OSN, ktorej základom je politická a vojenská spolupráca medzi nezávislými členskými krajinami. Členské krajiny aliancie sú zaviazané ochraňovať slobodu, spoločné dedičstvo a civilizáciu ich ľudí, založené na princípoch demokracie, individuálnej slobody a postavení právneho štátu. Členské krajiny NATO sú zaviazané k vzájomnej obrane podľa článku č. 5 Severoatlantickej zmluvy. Rozhodnutia NATO sú prijímané na základe konsenzu, po diskusii a konzultáciách medzi členskými krajinami. NATO predstavuje tiež transatlantické spojenectvo medzi európskymi členmi, USA a Kanadou.
Najvyšší orgán a predstaviteľ NATO:
Najvyšším orgánom NATO je Severoatlantická rada (North Atlantic Council - NAC), ktorá má efektívnu politickú právomoc a kompetencie prijímať rozhodnutia NATO.
Severoatlantická rada je zložená zo Stálych predstaviteľov všetkých 28-mich členských krajín NATO. Od 1. 8. 2009 začal vykonávať funkciu predsedu NAC Anders Fogh Rasmussen, ktorý je zároveň generálnym tajomníkom NATO.
Členské krajiny NATO (28):
1. Belgicko
2. Bulharsko
3. Česká republika
4. Dánsko
5. Estónsko
6. Francúzsko
7. Grécko
8. Holandsko
9. Kanada
10. Litva
11. Lotyšsko
12. Luxembursko
13. Maďarsko
14. Nórsko
15. Nemecko
16. Poľsko
17. Portugalsko
18. Rumunsko
19. Slovensko
20. Slovinsko
21. Španielsko
22. Taliansko
23. Turecko
24. USA
25. Veľká Británia
26. Island
27. Chorvátsko
28. Albánsko
Spolupráca s partnerskými krajinami
Euroatlantická partnerská rada (EAPC – Euro-Atlantic Partnership Council)
Euroatlantická partnerská rada (EAPC) poskytuje stály rámec na spoluprácu NATO s partnerskými krajinami. Umožňuje politický dialóg, politicko – vojenskú spoluprácu a konzultácie k bezpečnostno - politickým otázkam medzi NATO a spolupracujúcimi partnermi.
EAPC bola založená v roku 1997 v Sintre ako nástupnícke fórum Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC). Zasadnutia EAPC sa uskutočňujú spravidla raz za mesiac na úrovni stálych zástupcov (veľvyslancov), dvakrát do roka na úrovni ministrov zahraničných vecí, obrany a náčelníkov generálnych štábov a príležitostne aj na úrovni hláv štátov a predsedov vlád.
Na podporu systému práce EAPC sa spracúva dvojročný Akčný plán EAPC, ktorý zabezpečuje spoluprácu NATO a partnerských krajín v širokej škále oblastí: krízový manažment a operácie na podporu mieru, regionálne otázky, kontrola zbraní a otázky spojené so šírením zbraní hromadného ničenia, medzinárodný terorizmus, obranné otázky ako napr. plánovanie, rozpočtová politika a stratégia, civilné núdzové plánovanie a pripravenosť na katastrofy, spolupráca v oblasti vyzbrojovania, jadrová bezpečnosť, civilno-vojenská koordinácia, riadenie vzdušnej dopravy a vedecká spolupráca.
Slovenská republika sa stala zakladajúcim členom EAPC dňa 30. mája 1997.
Partnerstvo za mier (PfP – Partnership for Peace)
Hlavnými cieľmi programu PfP je posilnenie stability, podpora transparentnosti obranného plánovania, demokratická kontrola ozbrojených síl, budovanie schopností na spoločnú účasť v operáciách vedených NATO prostredníctvom praktickej spolupráce. Podstatou programu PfP je vytvorenie individuálneho partnerstva medzi každou partnerskou krajinou a NATO, ktoré je prispôsobené individuálnym potrebám danej krajiny, a ktoré je spoločne implementované na úrovni a rýchlosťou zvolenou každým účastníckym štátom.
Formálnym základom partnerstva je Rámcový dokument (schválený na summite NATO v januári 1994), ktorý obsahuje základné demokratické princípy, ktoré sa partnerská krajina zaväzuje dodržiavať pri spolupráci s Alianciou a pri plnení cieľov programu ako celku a Prezentačný dokument (spracovaný každou partnerskou krajinou), ktorým sa partnerská krajina hlási k Rámcovému dokumentu. Zároveň deklaruje kroky, ktoré vykoná k dosiahnutiu politických a vojenských cieľov Partnerstva, oblasti spolupráce, ktoré chce s Alianciou rozvíjať a prostriedky (vojenské a iné), ktoré poskytne pre účely Partnerstva.
Partnerské krajiny každoročne spracovávajú svoj Individuálny partnerský program (IPP) na nasledujúce dva roky, ktorý obsahuje aktivity vybrané na základe národných záujmov a špecifických potrieb danej krajiny z Pracovného partnerského programu (PWP). Pracovný program ponúka aktivity vo viac ako dvadsiatich oblastiach zahrňujúc obrannú politiku a plánovania, vzdušnú obranu, civilno-vojenské vzťahy, vzdelávania a výcvik, komunikačné a informačné systémy, krízový manažment a civilné núdzové plánovanie a pod.
Slovenská republika sa stala členom PfP podpisom Rámcového dokumentu dňa 9. februára 1994.
Rada NATO- Rusko (NRC - NATO- Russia Council)
Kvalitatívne vyššou úrovňou spolupráce NATO – Rusko ako forma Stálej spoločnej rady NATO – Rusko je Rada NATO – Rusko, ktorá bola formálne vytvorená podpísaním deklarácie “Vzťahy NATO – RF: nová kvalita“ predstaviteľmi 19 členských krajín aliancie a ruského prezidenta Vladimira Putina 28. mája 2002 v Ríme.
V novovytvorenej Rade NATO – Rusko vystupujú členské štáty NATO a Rusko ako rovnocenní partneri, avšak každý člen NATO môže rokovania vetovať, ak usúdi, že výmena informácií s Ruskom na danú tému by poškodzovala jeho záujmy.
Úlohou Rady je poskytovanie priestoru na konzultácie, získavanie konsenzu, spoluprácu, spoločné rozhodovanie a spoločné konanie členských krajín NATO a RF v širokom spektre vopred dohodnutých otázok bezpečnosti ako napr. boj proti terorizmu, krízový manažment, nešírenie a kontrola zbraní hromadného ničenia, raketová obrana bojiska, vyhľadávacie a záchranné akcie na mori, reforma ozbrojených síl, civilné ohrozenie, nové hrozby a výzvy, atď.
Rada NATO – Rusko sa schádza najmenej raz za mesiac, prijíma rozhodnutia konsenzom a za implementáciu prijatých rozhodnutí nesie NATO i Rusko rovnakú zodpovednosť, a to individuálne aj spoločne. Predsedom Rady je GT NATO.
Komisia NATO- Ukrajina (NUC - NATO-Ukraine Commission)
Error 404
HTTP Web Server: Lotus Notes Exception - Entry not found in indexKomisia NATO - Gruzínsko" doplnit na "Komisia NATO- Gruzínsko (NGC - NATO-Georgia Commission)
Error 404
HTTP Web Server: Lotus Notes Exception - Entry not found in indexStredomorský dialóg (MD - Mediterranean Dialogue)
Dialóg NATO s krajinami Stredomorského regiónu bol ako osobitná a štruktúrovaná iniciatíva odštartovaný v roku 1994, pričom zahŕňa 7 krajín: Alžírsko, Jordánsko, Izrael, Mauretániu, Maroko, Tunisko a Egypt. Základným cieľom je prispieť k zaisteniu celoregionálnej bezpečnosti a stability v oblasti Stredomoria, zabezpečiť lepšie vzájomné porozumenie s partnerskými krajinami a zamedziť zbytočným predsudkom a nedorozumenia voči politike NATO zo strany týchto krajín. Doterajšie aktivity zahŕňali semináre a workshopy v oblasti informatiky, vedy, a životného prostredia až po krízový manažment a vojenskú spoluprácu. Najnovšie sú zástupcovia z partnerských krajín zúčastňujú kurzov v škole NATO v Oberammergau v Nemecku a v Obrannej akadémii NATO v Ríme.
Na Istanbulskom summite NATO v júni 2004 bolo prijaté rozhodnutie rozšíriť a zintenzívniť systém spolupráce v rámci Stredomorského dialógu hlavne v jeho praktických komponentoch. Cieľom je pretransformovať dialóg v skutočné partnerstvo s nasledujúcimi aktuálnymi cieľmi: rozšíriť existujúci politický dialóg, dosiahnuť vzájomnú interoperabilitu, realizovať obranné reformy, prispievať k boju s terorizmom a to aj v rámci operácie NATO Aktívne úsilie v Stredozemnom mori.
Istanbulská iniciatíva pre spoluprácu (ICI - Istanbul Cooperation Initiative)
Istanbulská iniciatíva spolupráce bola prijatá na zasadnutí NATO v júni 2004 s cieľom odpovedať na výzvy 21. storočia. Táto iniciatíva bola ponúknutá krajinám blízkovýchodného regiónu, ktoré o ňu prejavia záujem, počínajúc krajinami Rady pre spoluprácu v oblasti Perzského zálivu (Gulf Cooperation Council), s cieľom rozvíjať vzájomne výhodné bilaterálne vzťahy a prispieť k ich ochrane a posilneniu vnútornej stability. Iniciatíva je zameraná na praktickú spoluprácu tam, kde NATO môže poskytnúť pridanú hodnotu, predovšetkým v obrannej a bezpečnostnej oblasti.
Slovensko v NATO
Stála delegácia SR pri Severoatlantickej Aliancii (SD NATO) v Bruseli
Adresa:
Permanent Delegation of the Slovak Republic to NATO
NATO HQ
Boulevard Leopold III.
1110 Brusel (Brussels)
Belgicko (Belgium)
Tel.: 0032-2 / 707 2735
Fax: 0032-2 / 707 2742
E-mail: slovak.delegation@bru192211.be
Vedúci Stálej delegácie SR pri NATO v Bruseli - veľvyslanec F. KAŠICKÝ
Slovensko v operáciách a misiách NATO
Informácie o operáciách NATO:
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
ISAF v Afganistane
KFOR v Kosove
Aktívne úsilie (Active Endeavour) v oblasti Stredozemného mora
Výcviková misia v Iraku (NTM-I)
Kariéra, stáže, výskumné programy
Stáže v sídle NATO pre uchádzačov z členských krajín NATO
Vedecký rozmer NATO
Užitočné linky
Oficiálna webová stránka NATO
NATO on-line library
Parlamentné zhromaždenie NATO
International Relations and Security Network
NATO hrou - anglicky
Severoatlantická zmluva
Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky
Obranná stratégia Slovenskej republiky
Príručka NATO/NATO Handbook 2001
Prehľad NATO/NATO Review
Brožúry NATO je možné si objednať aj tu.
Stručný sprievodca základnými skratkami a výrazmi NATO
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
NATOonline - Združenie informačných a poradenských centier mladých v SR



